Vlakom za zážitkami pozdĺž hraníc Českej republiky
METALCOM je dodávateľ železničného zvršku na kompletnú opravu železníc a tak, keď Vás pozveme na výlet vláčikom, môže sa stať, že pôjdete práve po nami dodaných podvaloch, koľajniciach, podkladniciach, vrtuliach, podložkách, zvierkach…….. A pozvaním začíname kde inde ako u nás doma. Na hraniciach Českej republiky. Vybrali sme pre Vás tri zaujímavé trate, ktoré určite stojí za to precestovať, i keď nie ste fanúšik železníc:
Za vinármi nielen na bicykli - trať Břeclav (CZ)/Znojmo (CZ)
Trať medzi Břeclavou a Znojmom je raj nielen pre cyklistov a milovníkov vína. I historik si príde na svoje a vlastne aj rodiny s deťmi. Krásna krajina, česko-rakúske rodinné atrakcie pri Valticiach, dobré jedlo a skvelé víno, strategická poloha železnice opradená bohatou históriou (pred pádom železnej opony vymedzovala nemalá časť trate ostro sledované hraničné pásmo a tak sa napríklad v okolí Sedleca môžete oboznámiť s históriou útekov cez hranice na Chodníku slobody) sľubujú atraktívne zážitky.
Veľké lákadlo nielen pre cyklistov sú tu vinárske chodníčky. Na ne sa môžete napojiť od väčšiny staníc a zastávok na trati. A nebudete ľutovať – Novosedly, Sedlec, Březí, Mikulov, Znojmo… čo meno, to vinárska obec opradená legendami a so skvelými vinármi.
Odkazy a zdroje:
Sedemkrát cez hranice – trať Cheb (CZ)/Bad Brambach (DE)
Železnica medzi Chebom a saskými kúpeľmi Bad Brambach (rozkošný bazénový svet) nie je zaujímavá len tým, že na nej motorový vlak súkromného nemeckého dopravcu, u nás známy pod názvom RegioSpider, niekoľkokrát prekonáva štátnu hranicu.
Má tiež pestrú históriu a pekné okolie. Pre túto železnicu akoby neexistovali hranice, vlak kľučkuje do Nemecka a späť tak, že si to pri sledovaní krajiny plnej zelene (zvernica s danielmi a muflónmi), kúpeľných atrakcií (Aquaforum) a pamiatok (zámok Schönberg) ani neuvedomujete. Nakoniec, na trati, ktorú nájdete v cestovnom poriadku pod číslom 147, pretne vlak štátnu hranicu sedemkrát. I keď trať zabezpečuje medzištátne železničné spojenie, prevádzka na nej má regionálny charakter.
Za čias NDR a ČSSR jazdili na tejto trati rýchliky Karlex a Karola, smerujúce do Berlína a Lipska. V priebehu sedemdesiatych rokov na ňu bola nasadzovaná legendárna motorová jednotka série SVT 175 Görlitz, prezývaná pre svoj elegantný tvar Delfín.
Odkazy a zdroje:
Moldavská horská železnica – trať Most (CZ)/Moldava (CZ)
Trať spájajúca Most a Moldavu v Krušných horách viedla kedysi až do saského Freibergu a patrí k najkrajším lokálkam u nás. Pre svoj profil a stavebné prevedenie býva nazývaná Moldavskou horskou železnicou. Vlak na nej prekonáva náročný horský terén pomocou troch viaduktov a dvoch tunelov. Vybudovanie železnice s takýmito parametrami bolo technicky i finančne náročné.
Na štyridsaťkilometrovej romantickej trati rozhodne nie je núdza o zaujímavé miesta: Louka u Litvínova (boje 1918), Osek (Cisterciácký kláštor v Oseku), Benátky na severe Čiech - Dubí (kostol Panny Marie), Hrob (dva viadukty, protestantský kostol)...
Odkazy a zdroje:
Šťastnú cestu želá METALCOM
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tajomstvo lepenkového cestovného lístka
O vznik lepenkových cestovných lístkov sa zaslúžil Thomas Edmondson (30. 6. 1792, Lancaster – 22. 5. 1851, Manchester) zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska. Na cestovnom lístku uviedol Thomas Edmondson údaje o trase, cenu a poradové číslo cestovného lístka. Tento systém po prvýkrát zaviedol v roku 1840 na železnici Manchester-Leeds spoločnosti Manchester and Leeds Railway, ktorú krátko predtým uviedli do prevádzky.
Zdroje obrázkov: Séria cestovných lístkov
Lepenkové cestovné lístky si časom získali obľubu v rôznych krajinách sveta. Zatiaľ čo susedné nemecké železnice zaviedli lepenkové cestovné lístky už v roku 1848, v Rakúsko-Uhorsku sa lepenkové cestovné lístky vydávali až po roku 1860 a rozširovali sa len pozvoľne. Pre Krajiny Koruny českej sa lepenkové cestovné lístky tlačili vo Viedni, a to približne až do roku 1890. Až potom spustila prevádzku prvá tlačiareň cestovných lístkov v Čechách – spoločnosť SteEG v Prahe na Žižkove.
Cestovné lístky sa skladovali v ternione (v doslovnom preklade v trojici), čo bol zásobník v podobe roztvárateľnej a uzamykateľnej skrine s priehradkami na stĺpčeky cestovných lístkov. Stĺpčeky cestovných lístkov v ňom boli uložené tak, že spodný trochu vyčnieval, aby sa dal ľahko uchopiť a bolo vidieť jeho číslo, zároveň bolo viditeľné číslo horného cestovného líska, čo umožňovalo jednoduchú kontrolu. Na hranách cestovných lístkov boli šikmé červené pruhy, ktoré pokladníkovi umožnili pohľadom overiť, že cestovné lístky v stĺpci tvoria súvislý číselný rad. Pri vydaní sa cestovný lístok označil v kompostéri, ktorý vytlačil na rub cestovného lístka aktuálny dátum.
Rozmery lepenkových cestovných lístkov vychádzajú z anglických mier: 2 1/4" x 1 3/16" x 1/32". Prevedené (trochu nepresne) do našej metrickej sústavy ide o rozmery 57 mm x 30,5 mm x 0,8 mm. Papier mal najčastejšie gramáž 600 g/m2.
Lepenkové cestovné lístky sa na území súčasnej Českej republiky stali na dlhé obdobie neodmysliteľnou súčasťou železnice. Nad týmito cestovnými lístkami sa začalo zmrákať v súvislosti s rozšírením výpočtovej techniky. Úplný koniec lepenkových cestovných lístkov nastal v Českých dráhach v roku 2001. V posledný deň platnosti GVD 2000/2001 (sobota 9. 6. 2001) České dráhy naposledy predávali lepenkové cestovné lístky. V tento deň sa teda skončila takmer 140-ročná epocha lepenkových cestovných lístkov Českých dráh, nástupcu Československých štátnych dráh.
Čo sme mohli vyčítať z lepenkového cestovného lístka?
Cestovné lístky sa v prevádzke Československých štátnych dráh a neskôr Českých dráh číslovali päťcifernými číslami uvádzanými väčšinou v hornej a dolnej časti cestovného lístka, pričom každý variant cestovného lístka (tzv. relácia) bola očíslovaná zvlášť. Pôvodne sa používali štvorciferné čísla, na území neskoršieho Československa ich okolo roku 1914 nahradili na cestovných lístkoch z centrálnych výrobní čísla päťciferné, použitie štvorciferných čísel sa až do začiatku 21. storočia zachovalo napríklad v Rumunsku.
Cestovné lístky ČSD a ČD ďalej obsahovali tieto údaje:
- Názov vydávajúcej železničnej stanice, v prípade väčších staníc aj písmeno označujúce pokladnicu na stanici.
- Hraničné stanice pásma, t. j. kam najďalej možno s cestovným lístkom rôznymi smermi docestovať. V ČSD a ČD spravidla platil spoločný cestovný lístok určitého vzdialenostného pásma na všetky smery jazdy alebo viac smerov jazdy. Pásma boli v menších vzdialenostiach po desiatich kilometroch, v najväčších vzdialenostiach po päťdesiatich kilometroch. Na cestovných lístkoch do veľkých miest (napríklad do Prahy) sa farebne rozlišovali cestovné lístky platné do okrajových staníc mesta a cestovné lístky platné do centra mesta.
- Vozňová trieda (tá sa rozlišovala aj farbou cestovného lístka).
- Druh vlaku (tento údaj po zrušení príplatkov na zrýchlené vlaky a rýchliky na niektorých cestovných lístkoch chýbal). Cestovné lístky na rýchlik mali navyše zvislý červený pruh. Farebne odlíšené boli aj samostatné kartičky rýchlikových príplatkov (šikmé bielo-hnedé pruhy), príplatkov na zrýchlený vlak (vodorovné bielo-hnedé pruhy) a vstupeniek na nástupište (ružové). Týždenné cestovné lístky na denné dochádzanie boli modré s predtlačeným rastrom na vyznačenie jednotlivých tried.
- Platnosť (deň vydania cestovného lístka sa skôr do platnosti nezapočítaval, ale na jazdu sa muselo nastúpiť v deň vyznačený na cestovnom lístku).
- Cena cestovného lístka.
Niektoré druhy cestovných lístkov mali oddeliteľnú dolnú tretinu, na ktorej boli v stručnej podobe uvedené základné údaje. Ak pokladnica nemala k dispozícii polovičné (detské) cestovné lístky na dané pásmo, používala celé cestovné lístky, na ktorých odstrihla dolnú tretinu. Vo Veľkej Británii a spočiatku aj na českých železniciach sa oddeľovali šikmým strihom, neskôr rovným strihom.
Na území ČR však lepenkové cestovné lístky úplne neskončili.
Železničná spoločnosť Jindřichohradeckej miestnej dráhy (JHMD) sa v roku 1999 vybavila medzitým nepotrebným tlačiarenským zariadením z pražskej výrobne cestovných lístkov a na jar 2000 začala tlačiť lepenkové cestovné lístky v Kamenici nad Lipou. Dodnes sa preto cestujúci na JHMD môžu s lepenkovými cestovnými lístkami stretnúť. Platnosť lepenkových cestovných lístkov je vymedzená na trate JHMD, t. j. Obrataň-Jindřichův Hradec-Nová Bystřice, ale od 1. 1. 2004 platí obmedzený počet relácií aj na tratiach ČD (cieľová stanica Praha hl. n., Brno hl. n.).
Ďalej sa s týmito cestovnými lístkami a ich históriou môžeme stretnúť aj v Múzeu predaja cestovných lístkov. Toto múzeum nemá svoju stálu budovu ani miesto, je totiž rozmiestnené v železničnom vozni, bývalom služobnom vagóne radu D. Ide o putovnú expozíciu, ktorá v rámci svojich možností obmedzenými priestormi vozňa predstavuje výrobu a výdaj cestovných lístkov na železnici. Táto expozícia vznikla v Dielňach na opravy mechanizmov v Pardubiciach (DOM), ktoré dnes patria pod DKV Česká Třebová.
Zdroje: